Airbrush - Slavka

                                                       ZAUJÍMAVOSTI....

Táto sekcia :
s názvom ,,Zaujímavosti" Vám priblíži atmosféru niekoľkých zaujímavých momentov zo života,ktoré nemusia byť nutne spojené s Airbrushom, ale môžu byť, alebo s ním súvisia len okrajovo...
Články a informácie zo života plynúceho pomedzi prsty v snahe zachytiť aspoň niekoľko okamihov a udalostí...

 

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

       

 20.2.2009....

        ...AUTORSKÁ VÝSTAVA insitného maliara Klubu

                        výtvarníkov - Galantská paleta

 

           

 

          Na úvod si dovoľujem odcitovať slová Andreja Popluhára, organizátora Klubu výtvarníkov Galantská paleta :

Galantské osvetové stredisko už niekoľko rokov umožňuje širokej verejnosti nahliadnuť do sveta výtvarného umenia prostredníctvom výstav diel členov Klubu výtvarníkov Galantská paleta...V dňoch 13.februára - 13.marca 2009 sa koná vo Veľkých ˇuľanoch výstavná prezentácia,na ktorej sa svojou tvorbou predstavuje Pavel Kohút z Galanty...

Výtvarník Pavel Kohút sa narodil v kruhu veľkej slovenskej komunity v známom Báčskom Petrovci, v bývalej Juhoslávii (dnešné Srbsko). Keď mal 5 rokov,prisťahoval sa spolu s rodičmi na Slovensko.Už v detstve bolo kreslenie a maľovanie jeho najväčším koníčkom. S ceruzkou v ruke dokázal presedieť nad zošitmi celé hodiny. ,,Ozajstnému maľovaniu" sa však začal venovať až v dospelosti, ale pre nedostatok času len sporadicky. Viac začal tvoriť až ako dôchodca. V súčasnosti sa venuje hlavne maľovaniu krajiniek a zátiší s kvetmi. Jeho diela vynikajú predcíznou prepracovanosťou a veľkým zmyslom pre zachytenie detailu.Táto vlastnosť sa u neho rozvíjala pri tvorbe modelov lietadiel,ktoré tvoril pre modelárske časopisy.

                Tieto slová, resp.článok v Galantských novinách môžem takisto potvrdiť vlastným dojmom z osobnej návštevy výstavy... Autorská výstava je situovaná v Kultúrnom centre v obci okresu Galanta vo Veľkých Úľanoch...Útulná spoločenská miesnosť určená na výstavné účely dýchala atmosférou detailných olejomalieb a výstavné panely znovu na čas ožili tvorbou krajinomaľby a zátiší...Pavel Kohút  patrí spolu so mnou a niektorými inými výtvarníkmi ,v tom čase asi siedmimii, k zakladajúcim členom Klubu výtvarníkov Galantská paleta. Na jeho maľby sa vždy v kútiku duše teším a očakávam , že opäť niečím prekvapí :-)...Detailnosť prác dáva tušiť veľkú prax a naozaj roky strávené s ceruzkou v ruke od detstva.Tak trochu mi to pripomína vlastný umelecký a životný príbeh...Moji rodičia takisto pochádzali z tzv.,,Dolnej zeme" z komunity slovákov ,avšak  z dedinky Slovenský Komlóš situovanej v Maďarsku...v mieste na juhu,blízko Juhoslávie. S obľubou o sebe tvrdím a samozrejme s humorom, že som : ,,južanka". Ale dá sa povedať pravá slovenka, keďže som sa narodila v Bratislave a predkovia, hlavne po matke pochádzajú zo Zvolena...V období krízy a pohnutej doby minulých storočí , slovenskí praotcovia a pramatky migrovali za prácou do málo osídlených území v zahraničí...Poniektorí do Maďarska, kde zakladali vlastné dediny a mesto ,iní zase do Juhoslávie, Rumunska,Talianska, Ameriky a podobne...Avšak,aby nestratili nič zo svojej kultúry a ľudových tradícií, rovnako ako iné národnosti, prejavovali sa svojou ľudovou tvorbou a nesporným talentom v maľbe, hudbe ,speve,remeslách a ochotníckom divadle...Ja sama som mala v rodine predkov venujúcich sa všetkým týmto spomínaným umeleckým formám samovyjadrenia...Človek sa vždy hľadá v tvorivom vyjadrení a cítení...Dá sa povedať jeho forma tvorby odzrkadľuje  dušu , dávku talentu ,aj vzťah k okoliu...Pavel Kohút je už roky verný ľudovej tradícii a to sa naplno prejavuje práve v jeho krajinomaľbe...Znázorňuje ľudí pri roľníckej práci, v čase oddychu i čarovné zákutia slovenskej prírody, či už tej vyššie položenej -horskej,alebo tej našej pri Malom Dunaji...Obraz Tomášikovský Mlyn je zachytená príroda z neďalekej obce , kde Malý Dunaj pôsobí vskutku magickým tichom a harmóniou...Akoby tam na chvíľu zastal čas...a máte možnosť o všetkom popremýšľať.O to vzácnejší je moment prenesenia tejto atmosféry na plátno v podobe Pavlovej olejomaľby...

                Keďže som sa nemohla zúčastniť vernisáže , je tento článok i fotogaléria diel akýmsi zadosťučinením...Výstavou ma sprevádzal môj st.syn a miestny výtvarník i kamarát  ,priamo žijúci v  obci Veľké Úľany - Ján Melíšek...Zásluhou Jančiho nám odomkli výstavnú miestnosť a ja Vám teraz prinášam kultúrny zážitok v podobe nafotených Pavlových obrazov...Musela som túto atmosféru zachytiť a podeliť sa o ňu s Vami  - ďalšími priateľmi umenia, či prírody ako takej...Mám rada prírodu ,či už skutočnú,na fotografii ,alebo na takýchto krásnych obrazoch...Želám teda Pavlovi,ale aj ostatným výtvarníkom : majte vždy otvorené srdce,načúvajte svojmu pocitu, vnímajte krásu a prejavte sa...Tvorba je tou vzácnou formou, ktorá nám robí život krajším...Nech už máte vek dieťaťa,tínedžera, človeka na prahu kariéry ,nech už máte vlastné deti ,či dôchodcovský vek...tu hranice neplatia. Sú iba symbolické. Všetkých nás spája a jednoznačne : spoločná láska k umeniu...

Ďakujem za príjemný kultúrny zážitok...Fologalériu s obrazmi olejomalieb Pavla Kohúta môžete zhliadnuť v tejto fotogalérii : Pavel Kohút - výstava

 

Publikovala : Slávka Kerďová

 

 04.02.2009                                           

                                                                                             

                                                                                                                                Nakliknitena náhľad

 

                GALANTSKÁ  PALETA  2009

 

V prvý februárový týždeň sa už tradične a každoročne koná výstava Klubu výtvarníkov pri GOS Galanta.Mesto prenajíma tak výtvarníkom dočasne približne v mesačnej lehote krásne výstavné priestory Renesančného kaštieľa v Galante. Táto výstava je vždy spojená so slávnostným uvítaním samotných organizátorov a kurátorky celej výstavy....... Príhovor je doprevádzaný kultúrnym hudobným programom a malým občerstvením zo strany autorov...

Slávnostný príhovor ,ktorý bol prednesený,máte zčasti možnosť vidieť tu hore, v zmenšenom náhľade otvoreného katalógu.Po nakliknutí sa zväčší a bude čitateľný...

Toľko oficiálny úvod k výstave....

a teraz niekoľko slov zo strany autorky,ale predovšetkým kamarátky vystavujúcich autorov a predstaviteľov organizácií,i ďalších umelcov...Mnohí sa poznáme ešte z čias založenia samotného Klubu,takže je to vždy radosť a vzájomné diskusie na rôzne témy. Najviac ale na tému umenia... Nálada bola v skutku veselá, atmosféra hneď od začiatku rezonovala úsmevmi a vtipnými komentármi...Po príhovore sa hostia výstavy presunú na 1.poschodie do výstavnej sály,kde sú diela nainštalované...Pred touto sálou je už tradíciou,že nás víta naaranžované občerstvenie vo forme pagáčikov, zákuskov, kávy, nealko nápojov, ale aj tradične červeného vínka...S úsmevom som sledovala svojich kamarátov ako sa doslova vrhli na zákusky a kávu :-) :-) Týmto opäť zdravím Laciho a Jančiho...:-) Chlapci vždy vedia navodiť veselú atmosféru a zabávajú mňa aj pozvaných hostí:-) ...

Bola som milo prekvapená záujmom o výstavu, v podobe návštevnosti a otázok smerujúcich k umelcom.Mnohí sa pýtali na techniky a čas,ako dlho také dielo trvá vytvoriť. Technika airbrush má iba troch zastúpencov,čiže dá sa povedať je to iba desatina celého nášho Klubu. Tú desatinku tvorím ja osobne, Ladislav Píš a Ján Melíšek...My ako autori sme boli často spytovaní, ako sa táto technika aplikuje,pomocou akých nástrojov a hlavne ako je možné ňou vytvoriť také detailné efekty...Mnohí airbrush nepoznajú,hlavne staršie ročníky sa s tým takmer nestretli...Je to stále niečo nové,čo ich oslovuje a oživuje koloryt výstavy malého mesta...Mojím záujmom bolo hlavne nafotiť obrazy kolegov a zachytiť kúsok tej príjemnej atmosféry...Na chvíľu som sa vzdialila do zadnej - druhej výstavnej miestnosti a už sa ma pýta na meno pekná mladá kolegyňka zo Šale.Súhlasne prikyvujem,že som to ja:-) ,,Zháňa Vás televízia" : hovorí. Zo slušnosti mi vyká, pretože sa ešte nepoznáme,je novou členkou...Humorne odpovedám,že nechcem už poskytovať rozhovor,že som sa vzdialila schválne,lebo takmer každý rok si ma odchytia:-) Na to s úsmevom odpovedá: ,,Veď aj mňa.To nevadí.Poďme,čakajú tam na nás"...   Uff...nepotrpím si na renomé :-),ale čo už...keď už...V rýchlosti si v hlave vymýšľam rôzne odpovede, no je to sekundová záležitosť a zrazu len stojím pred reportérom a kameramanom...Pýtajú sa ma v krátkosti na techniku airbrush a na to,prečo som zvolila práve odvážnu Fantasy tému.Vysvetľujem, že mojím vzorom je Luis Royo a že Fantasy má v airbrushi prvoradé miesto a ďalšie útržky viet, ktoré si už takmer nepamätám...Bolo to rýchle ako spomienka v čase a ja som len stihla zaregistrovať, že vyspovedali aj našu organizátorku Margitu Knappovú, riaditeľku GOS, ktorá organizuje kultúrne akcie mesta a medziiným aj nášho Klubu ......

Pripadá mi to úsmevné aj chalani ako chodia s pohárikmi vína a smejú sa na príhodách...Starší pán -kolega tiež zo Šale mi radí, že mám prijímať objednávky z Ameriky, autá,motorky a pod...úsmevne odpovedám,že kto zaplatí tú cestu lietadlom a že je drahšia než samotný airbrush:-) To sú nápady...myslím si. Porovnal tiež Laciho a môj štýl ako rovnaký, hlavne v detailnosti, s čím sa nedá nesúhlasiť...asi ano,aj keď témou je naša tvorba predsa len odlišná. Asi preto naše diela dávajú vedľa seba každý rok,do jednoliatej rovnej línie. Janči pre zmenu tvorí aj olejomaľby a tak tento rok neprekvapil airbrushom,ale práve olejomaľbami...Dal si záležať tiež na detailoch a ostrých líniách...Svet formuly predstavuje unikátnu sériu výstavy a musím na Jančiho prezradiť,že minulý rok v celoslovenskej súťaži v amatérskej výtvarnej tvorbe získal hlavnú cenu...Gratulujem a tento rok sa pokúsim tejto súťaže nazvanej Výtvarné Spektrum, zúčastniť aj ja...Každému vystavovateľovi v Galante vybrali približne po dve až tri diela, v rámci kompozície výstavy...Takže mnohé sa nedostali na svetlo divákom,ale čo nie je v zime,býva na letných výstavách,kedy si každý autor môže vystaviť neobmedzený počet...Najnovší obraz na plátne, ktorý som tvorila tesne pred výstavou sa teda na stenách neobjavil,a ja si myslím , že nie je dobré veci uponáhľať a že rozdiel keď máte na dielo viac času, je viditeľný...Mnohí boli sklamaní, že mi nevystavili zvieracie motívy, a hlavne Peter Zárecky ,tiež kolega výtvarník a známy lekár ,ktorá tvorí krajinky,by rád videl môjho,, Bieleho tigra" ako sa vyníma na belostnej stene kaštieľa...Vtipkuje,že ho chce mať doma a že určite bude zdobiť stenu jeho domu, a dohaduje akou formou sa mi revanžuje. Napokon uzavierame výmenný obchod, jeho olejomaľba za môj obraz Bieleho tigra....Dohodnuté:-) Všetko sa nemusí merať peniazmi,obzvlášť keď sme obaja maliari  a ja sa takisto poteším jeho dielu....

V krátkosti sa ešte pristavím pri Izabele Takácsovej, kolegyňke, ktorá nás prišla pozrieť,ale momentálne nevystavovala.Rovnako aj Dušan Szem,známa to tvár vernisáží:-) Pavel Kohút je pán, ktorý to má v rukách precítené a tvorí olejomaľby tak detailne,že až nechápeme...Iste doma zostriháva štetec na minimálny vlas a možno tvorí aj pod mikroskopom:-)  Janči vtipkuje s Lacim :,, No nevidíš toho mravčeka ,čo tam lezie? " Čo veta z ich úst, to zábava...a tak mám ústa od ucha k uchu po celý večer...Dozor :-) nad Renesančným kaštieľom ,pán expert si ma doberá ,že som smejko...a chodí s džbánikom vína ponúkať hostí...Stretávam tiež Marienku,manželku môjho bývalého učiteľa, akadem.sochára Laciho Szaba...Tiež humorne poznamená,že si ma zase odchytili reportéri a pýta sa,či som už vystavovala v Prahe.Skonštatuje,že mala by som,že musím...Pripája sa k nám aj Laci Szabo ,zvíta sa so mnou ako sa patrí a rozoberáme letnú akciu v jeho tvorivých dielňach. Bude sa konať sochárske sympózium s akademikmi a tiež pedagógmi na Vysokej škole z Bratislavy. V rámci tejto príležitosti máme sľúbený spoločný výstavný vikend s možnosťou tvorby v prírode a tiež bude možnosť nasať cenné rady od profesionálov.Nálada teda stúpa a vytvárame úzku skupinku výtvarníkov, ktorí sa dlho poznajú...Ani neregistrujeme kedy sa výstavné priestory vyľudnili a Andrej Popluhár, ktorý výstavy inštaluje a má nás takpovediac pod krídlami, si oblieka kabát a zdvorilo sa s každým lúči podaním rúk...Fíha,akosi sme tu poslední...skonštatujeme. Je čas ísť...Akosi sa nám ale nechce rozísť v družnej debate a tak my airbrushisti ideme na hodinku do miestnej reštaurácie...V krbe praská drevo a Janči sa rozrozpráva o lakovaní a farbách na kov.  Tá téma ma zaujíma a zase viem o niečo viac. On má zase pre zmenu záujem o pištolku Infinity a ja mu poskytujem informácie...V trojici sa rozprávame,čo by sa dalo ďalej s airbrushom podniknúť. Aj dohadujeme približnú súkromnú stretávku ...

Na záver odchádzame každý iným smerom do svojich domovov...Bolo moc fajn a mňa znova presvedčila skutočnosť , že umelci sú tí najlepší ľudia a že sa oplatí venovať čas tvorbe,umeniu ako takému,  a takisto aj výstavám...

Napísala : Slávka Kerďová -autorka

 

 

13.01.2009

 ROSMALEN THE  WONDERWORLD  OF  AIRBRUH   .......................     NETHERLANDS :

                                           

 

V tento novoročný víkend - dňa 10 a 11.januára 2009  sa konala v meste Rosmalen v Holandsku rozsiahla Airbrush výstava

      Účasť činila 60 medzinárodných umelcov s množstvom vystavených diel podľa kategórie : Bike Art (Custom paint na motocykloch) ,Car Art (Custom paint na automobiloch) ,Portrait art (portréty) a ďalšie...Airbrushista a kamarát

Denny De Boer , rodák priamo z Holandska z malého mestečka blízko Zwolle, mi písomnou formou prisľúbil, že výstavu navštívi a fotografie zašle ako materiál na tieto stránky...Niektoré z jeho fotografií naozaj ukazujú majstrovsky spracovaný airbrush,no spoznala som aj niekoľko začiatočníkov a hlavne mi udrela do očí mne známa kompozícia obrazov s tématikou Safari,ktorá je fakt úžasná a ktorú som mala možnosť zhliadnuť na AAF -Praha...zrejme ten istý autor.

    Nádherne sú spracované obrazy slonov a leoparda práve z tejto série...Ďalej spoznávam imitáciu obrazov Roya,no moja verzia prác je vraj lepšia:-) tvrdí Denny...Páčia sa mi zaujímavo riešené portréty, aj v žltej farbe ladená motorka s názvom Hardcore a množstvo iných tém v kompozične vsadených do obrazov...Denny má na týchto stránkach svoju galériu,je v airbrushi začiatočník,ale čo sa týka kresby,siaha jeho záujem už od detstva...na budúci rok by rád vystavoval práve na tejto výstave v mestečku Rosmalen.Výstava sa tradične koná každý rok a kliknutím  na informatívne foto letáku sa prenesiete na stránku,ktorá Vám poskytne bližšie informácie. Sú tam galérie zúčastnených umelcov,kontakt na ich webové stránky, kontakt na organizátorov a mapa ,kde sa výstavná miestnosť nachádza a mnohé iné zaujímavosti.

    Sú tam napríklad videá z predošlých rokov aj fotogalérie z predchodzých výstav. Na nich môžeme vidieť nielen skvelé práce umelcov, ale aj bohatý sortiment predávajúcich obchodníkov s airbrush tovarom, veľmi dobrý výber a priehľadné usporiadanie...Ak Vás táto téma zaujíma ,preklikajte sa na tejto holandskej stránke k jednotlivým sekciám o informáciach a iste si niečo nájdete, čo Vás momentálne zaujme. Mňa osobne zaujala zvláštna technika efektov v pozadí niektorých obrazov, alebo maľba -airbrush na zrkadlá, tak to je fakt pre mňa novinka a možno by to bolo efektné si takto vyzdobiť kúpelňu,alebo chodbu Vášho bytu...prinajmenšom zaujímavé riešenie...O holanďanoch je známe,že je to hlavne z minulosti .................národ umelcov ,ale aj staviteľov a nebránia sa novým technikám, novým materiálom ,farebnosti a kreativite...naozaj sympatická vlastnosť:-)

Autentické foto od Dennyho de Boera máte možnosť zhliadnuť v tu prítomnej galérii s názvom :

PHOTOGALLERY  from Rosmalen :   Rosmalen (The Wonderworld of Airbrush)

 

 

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


                   AAF airbrush festival PRAHA 2008

 

AAF Airbrush Art Festival  v Prahe je každoročne inšpiráciou pre ďalšiu tvorbu airbrushistov,nové nápady,nové štýly ,ale hlavne nové skúsenosti...

   Kamarátsky prístup airbrushistov z Čiech mi znova otvoril dvere do tajomstiev tejto kreatívnej techniky, čo-to som sa dozvedela nové aj ohľadne farieb a pištoliek...

 

Ale poďme z trochu iného uhla pohľadu na tento vskutku netradičný deň :-)

  Ráno 15.11.2008  ma môj budík nemilosrdne vyhodil z postele o 6-tej ráno...ešteže je to príjemný song z mobilu, inak som schopná vraždiť:-)...V stave polospánku zapínam rýchlovarnú kanvicu s vodou, ktorej bublinky div,že nevystrelia po strop, vrelá voda proste vyviera na povrch:-)...Do hrnčeka naberám 2 lyžičky kávy ,zalievam prevarenou vodou a vnímam jej čerstvú vôňu ...Chvíľku rozmýšľam...pozerám von oknom a vidím ešte jasný žiarivý mesiac v temnom svite rána...čochvíľa sa rozvidnie a tma ustúpi svetlu nového dňa...Deň ako každý iný a predsa niečím výnimočný...

  Dopíjam pomaly horúci tnavohnedý nápoj:-) a myslím na dlhú cestu ,ktorá ma čaká ,cca asi 370 km, smer : Praha... Dlhá cesta..........Mám rada toto starobylé mesto...v jej uličkách a kamenných chodníčkoch z neho dýcha história...História českého kráľovského rodu a nie jedného...Myslím na to,ako sa stretnem s kamarátmi,ktorých zase neuvidím dlhé mesiace a po tom všetkom sa prejdem spolu so svojimi blízkymi po zákutiach starobylej Prahy...Čas uteká a posledné kvapky rannej kávy ma vytrhnú z uvažovania...ubehlo niekoľko minút a ja si uvedomujem, že sa preberám :-). Nasleduje bežná úprava ...čoskoro prichádza môj syn, v rýchlosti beriem ešte fotoaparát ,doklady a sadáme do auta ... vydávame sa na ďalekú cestu ...

  Počasie je mrazivé,za včasného rána vidieť na poliach biele steblá trávy medzi vinohradom.V kabelke mám stabilne uložené slnečné okuliare a s úsmevom dumám,na čo mi asi budú...:-) Ako čas uteká a prichádzame do Bratislavy,zisťujem že predsa len na niečo...Slnko sa derie spomedzi mrakov,a má tendenciu vypáliť zrak:-) Cesta je však suchá, na vozovke málo áut...to nám vyhovuje...Plynule vchádzame na diaľnicu do Brna a z Brna do Prahy...Autom sa ozýva rádio, hudba,rozhovory, aj vtipné reakcie...Dá sa povedať: Je to pohoda...a hoc meraný čas na hodiny,vcelku ubieha rýchlo...Občas zastavíme na pumpe,dáme si minerálku a Marlenku,božský medový koláč podľa staroarménskej receptúry...Určite si ten recept niekde zoženiem.:-)

  Praha...Informačná tabuľa oznamuje názov hlavného mesta Českej republiky...Zvláštne,...že som tu...Už zostáva iba posledný zložitý úkon a to : nezablúdiť....Je veľká,s množstvom sídlisk a spletitých ciest...Len zťažka sa vyznať,kam vlastne vedú...ešteže nie sme hlúpi a občas zastavíme a pýtame sa ľudí ,kupujeme mapu mesta a podľa mojej intuície vydávame sa na okruh Prahy,smerom na Teplice.Potom stačí odbočiť smerom na Prosek a Kobylisy  a dostávame sa do Ládví – Praha 8...Po ceste vidím hlavný orientačný bod : Stanicu Metra C a už sa usmievam...ideme správnym smerom.Po pravej strane sa zo šedých panelákov sídliska vynára veľká budova s hnedým obložením– KD Ládví, teda Kultúrny dom, aby sme boli  v obraze:-) ...Zastavujeme na priľahlom parkovisku sídliska.
    Pešo kráčame ku vchodu,potom hore schodmi  na 1.poschodie,kde je menšia chodba s pultom predávajúcich Harleyákov :-) svoje tričká, tovar,mikiny s lebkami a ozdoby z kovu – prstene,náramky,opasky a iné. Pri dverách do hlavnej sály vystavujúceho airbrushu sa predávajú vstupenky.Dospelí – 80 korún českých...Platíme teda vstupné a vchádzame...
    Neďaleko vchodu sú panely s obrazmi mne známymi z Airnews.cz...spoznávam práce Petra Beara.Nedajú sa prehliadnuť.Sú totiž dokonalé ...Maximálne detailné,čisté a predcízne vypracovanie...A nielen to.Vedľa neho sedí majiteľ motocyklu, ktorý Petr komplet namaľoval...Spoznávam tvár 2-Pack a iných známych spevákov...moje oči sa od tohto skvostu nevedia odtrhnúť...niečo tak dokonale prepracované sa vidí len málokde,vysoký lesk,profesionálna maľba...Neskôr mám to šťastie a zvítam sa s Petrom osobne...Prehodíme pár slov o samotnej technike,o značke pištolky,ktorú používa,ale aj o samotných farbách.Prichádzam na to,čo som vlastne vedela dávno,len som si to potrebovala overiť...Naozaj tu nechcem robiť zlú reklamu niektorým značkám,ale rovnako aj Petr používa výlučne iba značku pištoliek : Iwata. Je toho názoru,že s ňou vie robiť airbrush najlepšie  a čo sa týka detailov,  musí byť použitá aj správna farba,ktorá tenkou tryskou Custom Micron prechádza bez ťažkostí.Obaja sme sa zhodli v tom,že najideálnejšou farbou,ktorá fakt nerobí problémy sú PPG,na detaily ideálne  a hoci vyžadujú ochranu,lebo je to syntetika,sú priechodné tryskou ,znášajú sa s ňou najlepšie,bez zábran...Niektoré detaily dorába ručnou maľbou,avšak len veľmi málo,takmer všetko robí iba pištolkou...Tak to je paráda... Môj syn a jeho priateľka takisto obdivujú tento úžasný kus motocykla ,ja fotografujem a poberám sa smerom k pódiu...

    Je tam akosi viac ľudí,ktorých zrak sa upiera smerom vpred na jednu osobu a dvoch airbrushistov. Tou osôbkou je mladé dievča,modelka,ktorá stojí v dlhej koženej sukni,od pol pása hore nahá a umelci na nej čarujú bodypaiting...Jeden zpredu,druhý zozadu,ktorý má biele tričko a známa tvár mi dáva tušiť,že je to iste Sančez...Samozrejme,že je. Poznala som ho hneď...Známe črty tváre,známy úsmev a hard...muzika:-)Znelo,dunelo to celou sálou...Dievča a airbrushistov snímal kameraman a ostatní návštevníci  pozorovali prácu,iní fotili,poniektorí diskutovali...
    Zaujímavé popoludnie, a spestrenie jesenného dňa...Na pódium vchádza pred Sančeza Jaroslav Křemeček,jeden z organizátorov celého podujatia,známy ilustrátor a airbrushista žijúci vo Švajčiarsku.Dušou Čech,pôvodom Moravák a bývalý študent ,ktorý sa učil na Slovensku. Sme priatelia a každý rok ma vyzýva k výstave v Prahe.Aj tentokrát mi nezabudol pripomenúť,že sa hnevá,že som neprišla aj ja vystavovať.Samozrejme zo žartu a že to myslí v dobrom...Do rúk berie mikrofón a takisto vtipkuje na adresu Sančeza,hovorí : ,,Sančez to bude mít hodně těžké teťko,on se zapotí,ne proto,žeby to snad nezvládl,či neuměl,ale proto,že nemuže dělat i něco jiného ( na adresu dievčaťa)"...sálou sa ozval smiech a celkovo dobrá nálada...

    Napriek tomu,že návštevníkov tento rok bolo v sobotu akosi málo a tiež aj menšia účasť vystavujúcich, mala som z výstavy celkovo dobrý dojem.Mnohé práce ma zaujali a boli do detailu perfektne zvládnuté. Nepamätám si teraz všetky mená vystavujúcich,ale zo známych tvárí som zahliadla dlhoročného profesionála Karla Kopica,či dvojicu nemeckých airbrushistov ale hlavne môjho kamaráta Martina Kavana,ktorý sa prezentoval nielen krásnymi prácami,ale aj airbrush tovarom...Samozrejme  nasleduje privítanie sa,predstavenie Martinovej manželky Petry a družný rozhovor na airbrush tému...Pýtam sa na novú pištolku značky Colani a dozvedám sa,že jej horná nádobka,ktorá má väčší objem sa dá doobjednať aj na Infinity,mechanizmus je podobný,čiže infinity je variabilná pištolka na rôzny priemer trysiek a ihiel,ale aj vymeniteľných horných nádobiek podľa objemu...Bola som presvedčená,že existujú 2 až 3 vymeniteľné varianty,no ono ich je viac...Dajú sa doobjednať zvlášť a Martin to dokáže zariadiť:-) Super kamoš a človek,ktorý ochotne poradí čo je najvýhodnejšie,bez okolkov dá pištolku do ruky na odskúšanie ergonomiky a rozoberateľnosti...
    Kupujem od neho niekoľko chýbajúcich a doplňujúcich odtieňov Createx,využiteľných hlavne pri farbení pozadia a telové odtiene na maľbu ľudskej kože...Rozhovor sa občas zatúla aj do témy o živote a keďže mi Martin spomenul v maili, žeby rád videl moje práce naživo,vyberám dlhý čierny tubus,v ktorom mám stočené tri originály. Sú to obrazy : Prisoner podľa Roya, Erotic Fairy a Autoportrét...Martin obdivuje detaily a hovorí že na to by nemal trpezlivosť. Myslím,že trpezlivosť má,jeho Custom paint a obrazy vykazujú jasne známky o talente...Poznávam jeho známe obrazy,ale obdivujem aj novinky z Custom paint...Predstavujem svojho dospelého syna,nacož :-)vidím v Martinovej tvári značný údiv:-),a lúčime sa...pozdravujem ostatných...

    Pri Jardovi Křemečkovi stojí akýsi reportrér a s mikrofónom v ruke spovedá známeho umelca...Jarda ma uvidí,usmeje sa a len tak spontánne zo seba vychŕli:,, Ji vyspovídej,to je Slávka,ona je taky velká umělkyne:-)" ...Kompliment od známeho ilustrátora a majstra neskutočne profesionálnych prác určite povzbudí ,pusinky a potľapkanie po pleci,svedčí o kolegialite a sympatii ...Vážim si Jardu Křemečka, nielen ako profesionála, ktorý osobne vystavoval s Luisom Royom,ale aj ako človeka,ktorý prekonal vážnu chorobu,  ednu z najvážnejších a nanovo rozdáva entuziazmus, šíri okolo seba dobrú náladu a pomáha organizovať toto podujatie AAF. Airbrushisti na Slovensku takúto možnosť zatiaľ nemajú a Bratislava akosi na airbrushistov vôbec nemyslí...No čo už. ..

    Prebieham ešte raz celou sálou KD Ládví,fotím fotoaparátom aj mobilom, v duchu som nespokojná .Viacero fotografií  je nejasných kvôli  tlmenému osvetleniu miestnosti  a pri použití blesku sa od sklenených rámov obrazov odráža blesk...Musím sa uspokojiť s mojou amatérskou fotografickou výbavou a v duši túžim po profi zrkadlovke za horibilnú sumu:-) Snáď raz bude aj to...uvažujem. Hlavne,že som tu v Prahe a mám možnosť vidieť práce naživo...

    Obdivujem skvelú kompozíciu Tutanchamona a egyptských motívov, kompozíciu Wild live,čiže africkej zveri na drevených doskách, aj bravúrne zvládnutej maľbe Fantasy art  v čiernobielom prevedení...A ak som náhodou niekoho nespomenula,ospravedlňujem sa...Pomaly uvažujem,že opustím sálu a vyhľadám syna,ktorý medzitým už vyberá vonku na chodbe tričko a jeho Veronika prsteň...Nevidím už Sančeza  na pódiu,ani  medzi ľuďmi, takže rozhovor sa napokon nekoná...myslím si.Iných známych takisto nevidím,zrejme všetko dorazí v nedeľu...

    Vychádzam zo sály a takisto sa zastavujem pri stánku s tričkami, kupujem nejaké pre seba a Denisku,moju dcéru.Iste sa poteší, dumám v mysli, v nedeľu ráno odchádza do Londýna.Vyberám pekné čierne s motívom červených ruží a oranžové s harleyáckym ...Veronika si kúpila prsteň s krížikom a nadšene mi ho ukazuje...Palino vyberá biele tričko s čínskym nápisom a rukávmi s dračím motívom...pre neho ako uliate...Ešte spätný jeden pohľad do sály a odchádzame.Na prízemí KD  ešte spoločné rodinné foto na pamiatku...

    Pozerám do zeme,teda do dlaždenej podlahy:-) a otváram hlavné vchodové dvere smerom von...Pred sebou sa mi zračí biele tričko a v ňom jedna kontroverzná,ale v súkromí milá osoba menom: Sannčezzzz :-)... Samozrejme vrelé privítanie:,, Ahoj Slávinkaaaa."!  Pusinky...Hodili sme reč o slabej účasti a propagácii na tak veľké mesto ako je Praha, proste malá účasť návštevníkov, čo je trochu škoda...No,u nás je to podobné,hlavne na autorských výstavách.Je pozvaných viacero hostí,ale príde možno len štvrtina...na tých spoločných je to o čosi lepšie...Možno je to celkovo touto dobou, mnohí prepadajú internetu a PC, výstavy a iné kultúrne podujatia akosi idú u ľudí do úzadia...Každý sa tiež niekam ponáhľa a celkovo je málo času...Ešteže sme umelci a nájdeme si čas aspoň na to maľovanie,  objednávky, neprepadáme až tak totálne modernej elektronickej dobe...Lebo ako vieme aj airbrush dnes sa už dá hravo tvoriť na PC, stačí perfektne ovládať nejaký dobrý grafický program...Raz som sa  na túto tému bavila s jedným maliarom žijúcim v Španielsku,robil kedysi klasický airbrush a teraz už iba na PC. Vraj sa pri tom aspoň nezašpiní...No neviem,asi by som nemenila...Potrebujem počuť kompresor a sykavý zvuk pištolky a hlavne potrebujem tvoriť naživo...Sančez mi tiež navrhol,či neostanem v Prahe a nepočkám na ďalšiu partu,čo dorazí v nedeľu...Iste by to bolo fajn,no musela som sa vrátiť domov .Verím tomu,že sa ešte niekedy stretneme a rozoberieme tématiku  airbrush fakt zo širokého uhla pohľadu...Aj táto návšteva mi dala nové skúsenosti,dojmy a poznatky.Verím, že tomu tak bude aj nabudúce...

Svoju cestu sme ukončili - ja, syn Pali a Veronika príjemnou prechádzkou večernou Prahou a tiež večerou v jednom Moteli.Budem mať spomienku na obrovskú pizzu a obrovské Cappucíno s Amarettom( známy taliansky likér mandľovej chuti)...Takže : Praha 2008...Do videnia....a :  Ďakujem...

Ešte raz ďakujem skvelým kamarátom a známym za milé privítanie...

Autorka : Slávka Kerďová




15. 07.2008...

 

                TOLDI - Matúškovo ( okr.Galanta )

 

                  Aktuálne dnes... chcem predstaviť   IP Design, Reštauráciu a Penzión Toldi v Matúškove...


 


  Majiteľ spomínaných objektov je zanietený pre návrhárstvo a dizajn kovaných výrobkov a iných bytových doplnkov... Napriek tomu,že  je váženým podnikateľom v obci, umelecká duša v ňom vždy našla miesto a stále žije...Svedčí o tom aj jeho nedávno otvorený penzión Toldi, ktorého izby sú v štýle majiteľa a svedčia o tom nielen vlastnoručne vyrobené kovové dekorácie ,ale aj názvy apartmánov.
Sú svojské a štýlovo sa vymykajú spod akéhokoľvek umeleckého žánru a smeru. Dalo by sa povedať,že je to akási zmes vidieckeho štýlu a starožitného poňatia ,s veľkou dávkou kreativity, majiteľovej fantázie , ktorá predstavuje bohaté zdobenie.

  Okrajovo zasahuje do histórie viacerých období....
Samotný objekt reštaurácie a penziónu Toldi kedysi patrili šľachtickému rodu Esterháziovcov, ktorí vlastnili aj nám známy Neogotický a
Renesančný kaštieľ v Galante,
mestský park a niekoľko usadlostí v širšom galantskom regióne...Sem možno zaradiť aj spomenuté objekty v Matúškove a majiteľovi Imrichovi Panyikovi slúži ku cti,že im vdýchol opäť život a hlavne to, že to nerobí len pre seba, ale pre radosť obyvateľov obce , oblasti i ostatných návštevníkov...



Posúďte sami a kliknite pre bližšiu informáciu na : IP Design....Reštaurácia a penzión Toldi

                       

 

                     


     
Zámerne spomínam tieto známe objekty mojej obce, nakoľko ich majiteľ ma pred niekoľkými dňami poveril neľahkou úlohou, zviditeľniť
Toldi komplex podľa pomenovaného dobového hrdinu maď.pôvodu Toldi Miklósa a výtvarne spracovať jeho monument . Tento slúži ako reklamný prvok a zároveň púta pozornosť z väčšej vzdialenosti. Svojou výškou cca 2,5 metra predstavuje pútač, ktorý je spevnený železnou konštrukciou a osadený na starý kmeň stromu, tiež v značnej výške, takže samotná reklama naozaj pôsobí majestátne...
    Prvá moja reakcia na predstavu Toldiho, bola značne zmätená a trochu dezorientovaná...Nepoznala som podrobne maďarskú históriu a ešte nikdy
som nemaľovala až tak vysoký objekt... 
    Zdalo sa mi to až nereálne...Potom som si ujasnila predstavu, Imro mi nanosil niekoľko historiských kníh s ilustráciami, ktoré musím mimochodom ešte vrátiť, lebo sme na to akosi pozabudli:-) a  na prinesenú dosku sa postupne mojimi rukami črtali kontúry budúceho Toldiho.....Potom vzal majiteľ dosku späť ( na nákladnom aute:-)) ,spevnil ju
ďalšou doskou zozadu a spojil, vyrezal podľa kontúr,vyhladil drevo a natrel základovou farbou. Od tohoto okamihu to znamenalo dať Toldimu farebnú podobu........ Moja predstavivosť bola daná a ohraničená dobovým oblečením a takisto aj zdokumentovanou farebnosťou...Podľa tohoto som sa orientovala a udalosti nabrali rýchly spád. Ako prvá bola použitá biela farba matného akrylu,bežná náterová z plechoviek a aplikovaná ručnou maľbou plochým náterovým štetcom.Detaily mi už pomohol zrealizovať kompresor a samotný airbrush s farbami Createx...Bolo to tak trochu dobrodružstvo,lebo maľbu som prevádzala pod šírym nebom,Toldi bol opretý o naše vyvýšené schody,manipulácia s ním nanajvýš opatrná a obtiažna kvôli samotnej výške a váhe objektu, no a...každú chvíľu hrozilo, že s jasného neba a pálivého slnka sa stane hororová búrka ,či veterná smršť...No proste des...Bála som sa hlavne o farby, pretože pod tiažou kvapiek vody,by asi z nich boli iba stekance a airbrush by sa razom zmenil na jeden neidentifikovateľný fľak...Niečo ako UFO,ale vo výtvarnom poňatí:-)
    V jeden pozdný večer skutočne šľahali v diaľke blesky a presne o polnoci ... schyľovalo sa k búrke...Počiatočný stres sa zmenil v mojej hlave na spásonosné
riešenie  vyrobiť Toldimu z umelých igelitových sáčkov a vriec ,,pršiplášť". Bola to celkom sranda, až na pokročilý čas a rýchlosť spinkovania....Totiž to vrecia sa museli v polovici prestrihnúť,aby vznikol kus veľkej fólie ( keďže inú sme po ruke akurát nemali a dávno nepestujeme pod fóliou ani papriky,či paradajky , čo je v našom kraji celkom zvykom  kvôli teplej klíme)...
    Kusy fólie bolo potrebné spojiť a tak priamo od hlavy Toldiho až k jeho nohám, spinkovačkou na papier a kovovými jej spinkami som postupne pospájala všetky igelitové kusy. Ešteže sa zapojili aj členovia rodiny...hlavne starší syn, ktorému ide ( asi to má po mne:-)) práca od ruky. Ten mladší už totiž to dávno spal a vzhľadom na jeho krásny detský vek prváčika, by ho bolo asi škoda budiť ... pomohol by mi asi celkom inak...Napríklad posypať kocúra práškovým pudingom:-) No...stihli sme to akurát včas a potom ako inak...v kuse lialo až do rána...Na druhý deň opäť vyšlo slnko a bol tu tak trochu strach ,čo to s tým porobila búrka. Igelit až na pár prilepencov k objektu, zachránil čo sa dalo a splnil svoj účel.
    Poškodené miesta prilepencami som opäť opravila a už každú postupnú ďalšiu maľbu pre istotu fixovala lakom zo spreju z názvom Prima...Ako hovorí sám názov bolo to príma  a keď aj potom medzitým popršalo, už som sa obávať nemusela. A ani nebol potrebný pršiplášť:-)... Maľbu to provizórne fixovalo a vo finiše si celý objekt vzal majiteľ k sebe na dôkladné prelakovanie odolnejším lakom. Pri maľovaní došlo k niekoľkým zmenám farebnosti, nakoľko fantázia majiteľa neustále pracovala a chcel to mať čo najoriginálnejšie...Musím však povedať, že v podstate sme sa v predstave zhodli a s výsledným efektom bol spokojný...
    Nešlo tam o podrobnú airbrush maľbu, ale o jednoducho a ľúbivo stvárnený vidiecky štýl ,takže až tak som sa zase rozohniť pre tvorbu nemohla, ale z diaľky to celkom dobre ukáže a rozhodne Toldiho nikto neprehliadne:-) Majieľ ho plánuje nafotiť a použiť ako reklamný materiál aj na nové jedálne lístky, či niečo podobné v tom smere...
    Ďalšie nafotené zábery už z druhej strany ulice a priamo pod Toldim, vo dne i v noci sú pridané a k nakliknutiu v mojej fotogalérii s názvom : TUTOTIAL TOLDI

    Príjemnú zábavu...Mimochodom tá má v Toldi čarovnú atmosféru dávnych vekov a za letného večera v Záhradnej reštaurácii pri dobrej muzike a domácom jedle,či vínku,  pôsobí naozaj výnimočne....Iba jedno sa jej hádam dá vytknúť...Nemali tam Tequillu, moju obľúbenú...Žeby sme postavili v Matúškove ,,Mexickú reštauráciu"? No...to asi nie. Fakt nehrozí...Veď čo keby si niekto potom zmyslel, že mám namaľovať svorku Mučáčos v Sombréros:-) To by som nezvládla.....veď už len tých gitár a pršiplášťov by bolo neúrekom:-)
    Majte sa krásne...Užívajte leta a dajte si za mňa Tequillu ( aspoň jednu na moje zdravie ) ,je fakt super a bude sa vám chcieť smiať..........S úsmevom je totiž ten život vždy o niečo krajší...:-)

 

Autorka : Slávka Kerďová


                         
TOPlist