Airbrush - Slavka

                             FOTOREALIZMUS

 

Čo je to fotorealizmus ? Má  v modernom výtvarnom úmení vôbec miesto ?

Podobné a iné otázky víria v hlavách mnohých airbrushistov ...Často je nám totiž predkladaná myšlienka, že je  to niečo ,čo do umenia nepatrí a využíva modernú techniku - fotoaparát ako pomôcku a pod...

Ale jasné, že patrí...má dokonca svoj pôvod, vzor a je taktiež súčasťou : Dejín umenia....Neveríte ?

Ostatne to sa dočítate v tomto článku, pôvodom zo stránky : Referáty SK....ktorý som si dovolila odcitovať a kde je tento referát súčasťou štúdia o modernom umení s názvom :

 

                            Kultúra a umenie v 2.polovici 20.storočia 

Obdobie po druhej svetovej vojne charakterizovala nesmierna rozmanitosť názorov na problémy umenia. Ťažisko nových prúdov a smerov sa presunulo do Spojených štátov amerických, ktoré neboli dotknuté vojnou ako Európa. Veľkou významnou zmenou prechádzalo nielen umenie, ale i prístup umelcov k tvorbe. Nastalo obdobie rýchlo sa striedajúcich nových umeleckých hnutí reprezentovaných abstraktným expresionizmom, tachizmom, informelom, výtvarnou skupinou Cobra, pop-artom, op-artom, kinetizmom, minimal-artom, konceptualizmom, novou figuráciou, fotorealizmom, land-artom a ďalšími. Prvým novým umeleckým hnutím bol abstraktný expresionizmus. Predstavitelia, zväčša maliari, oslobodili svoju myseľ od vedomej kontroly a produkovali prúd predstáv automaticky vychádzajúcich z ich podvedomia. Niektorí maliari sa z hľadiska maľby začali orientovať na tzv. action painting. Keďže dôraz kládli na dynamický, silne expresívny akt maľovania, farbu striekali, odfrkávali, vytláčali, liali alebo vrhali priamo na plátno. Divák si vo svojej fantázii mohol domýšľať zámery tvorcu. Predstaviteľmi action paintingu boli Jackson Poollock, Franz Klin, Willem de Kooning, a iní. Iní maliari sa orientovali na tzv. colorfield painting. V praxi to znamenali, že celý povrch plátna pokryli jednou hladko nanášanou farbou, z ktorej vytvárali polia rôznych odtieňov, napr. u Marka Rothka a Barnetta Newmanna. Zo základov action painting vyrástol tachizmus v 60. rokoch 20. storočia. Dôraz sa kládol na farebné škvrny. Maliari ich rozmiestňovali na plátno pokiaľ možno čo najrýchlejšie v nespočetných variáciách bez dôrazu na dodržiavanie obrysových línii. Medzi predstaviteľov patril napr. Mark Tobey 

V Paríži v 50. rokoch 20. storočia sa vyvíjal informel. Presadzoval improvizáciu a spontánnosť tvorivého procesu. Využívali sa aj nemaliarske materiály, napríklad sadra, piesok, štrk, povraz, slama, plasty a pod. Typickými predstaviteľmi boli Nicolas de Stael, Pierre Soulages, Hans Hartung. V rokoch 1948-1951 pôsobila v Paríži aj výtvarná skupina Cobra, ktorej členovia tvorili v duchu surrealizmu a abstrakcie typu informel. Inšpiráciu čerpali z primitívneho umenia, detskej tvorivosti a zo skalných kresieb či nápisov. Predstaviteľom bol Joseph Beuys. V polovici 50. rokov 20. storočia súčasne v USA i v Anglicku vznikol vo výtvarnom umení smer pop-art. Jeho tvorcov inšpirovala a zrodila priemyselná a veľkomestská civilizácia.. Vo svojej tvorbe sa vrátili k predmetnosti, odhalili krásu všedných každodenných vecí. Zaužívalo sa i pomenovanie umenie prostého človeka, umenie života, či umenie ulice. Divákom približoval to, čo ho obklopovalo: svet biznisu, reklám, nálepiek, plagátov, pútačov, bombastických sloganov, sérií populárnych idolov, supermanov, komiksov atď. Prenikol aj do hudby, filmu, módy, odevného a spotrebného priemyslu. Hlavným predstaviteľom bol napr. Robert Rauschenberg, Roy Lichtenstein, sochár George Segal. Nekorunovaným kráľom sa medzi nimi stal maliar a filmový tvorca slovenského pôvodu Andy Warhol. Diela Campbellová polievka, série Fľaše od Coca-Coly a Marylin Monroe patria k jeho najvýznamnejším prácam. Namiesto štetca používal sieťotlač. Ďalšími predstaviteľmi boli Richard Hamilton, David Hockney a ďalší.

Paralelne s ním sa v 50. rokoch 20.storočia rozvíjal aj op-art ako smer výlučne geometrickej abstrakcie. Využíval poznatky modernej optiky a fyziológie na vytvorenie dojmu pohybu a priestoru. Skúmal optické účinky vystupujúcich a ustupujúcich farieb, základných geometrických prvkov a obrazcov na rozširovanie a zužovanie priestoru, ako aj na vytváranie rytmu farieb a geometrických komponentov. Tým získaval vizuálne účinky. Uplatnil sa aj v úžitkovom umení, v spotrebnom priemysle, v módnom návrhárstve a pretrváva dodnes. K priekopníkom patril Joseph Albers, Victor Vasarely a ďalší. V 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia sa ako medzinárodné umelecké hnutie rozšíril kinetizmus. Vyznačoval sa bizarnými dielami, ktoré sa skladali z rozličných prvkov so zdôraznením zrkadlových plôch. Pohybovali sa alebo krútili pomocou elektrického motora, energie magnetického poľa, vzdušných prúdov, vody a podobne. Výsledný optický efekt často sprevádzali svetelné a zvukové efekty. Priekopníkmi sa stali Alexander Calder, Jean Tinguély a na Slovensku Milan Dobeš. Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia sa najmä v USA a Anglicku rozšírilo umenie minimal-art. Jeho prívrženci rozhodujúci dôraz kládli nie na výsledné hotové umelecké dielo, ale na myšlienku, nápad, projekt budúceho umeleckého diela. Odmietli tradičné maliarske a sochárske metódy a prostriedky tvorby, ba presadzovali názor, podľa ktorého výsledné umelecké dielo jeho duchovný tvorca nemusí zhotoviť. A tak svoje projekty iba navrhovali. Takto postupoval napríklad Frank Stella.

 Z umeleckého hnutia minimal-art vyrástol v polovici 60. rokov 20. storočia konceptualizmus. Aj jeho prívrženci vyzdvihovali predbežný návrh, nákres, náčrt umeleckého diela nad jeho konečným výsledkom. Spôsoby svojho umeleckého tvorenia dopĺňali názornými ukážkami. V 60. rokoch 20. storočia vznikol umelecký prúd nazývaný nová figurácia, ktorý znamenal návrat k modelom. Netvoril jednotnú školu, pretože sa formoval súbežne v niekoľkých centrách. Do novej vlny sa zlievali neorealizmus, neoexpresionizmus, neosurrealizmus, neodadaizmus a ďalšie. Hlavným reprezentantom sa stal Francis Bacon, ďalej sem patril Villem de Kooning, Anselm Kiefer a ďalší. Neorealizmus sa začal uplatňovať aj v kinematografii, kde nadobudol výraznú podobu. Reprezentovali ho Vittorio de Sica, Luchino Visconti, Roberto Rossellini, Federico Fellini, Juan-Antonio Bardem, Luis Garcia Berlanga a ďalší. Na konci 60. rokov 20. storočia sa v USA zrodil fotorealizmus. V ňom maliari maľovali podľa fotografií. Takto postupoval napríklad Richard Estes. Objektom umeleckých diel sa stali pouličné výjavy, steny s fasádami, ktoré vo výsledku boli na nerozoznanie od skutočnosti. Fotorealizmus kulminoval v sedemdesiatych rokoch. Koncom 60. rokov 20. storočia začal fungovať aj moderný výtvarný smer nazývaný land-art. Jeho predstavitelia používali terén, krajinu, prírodu ako výtvarné médium. Napríklad výtvarník Christo farebnými fóliami obaľoval nielen stoličky a autá, ale aj budovy, námestia, mosty, ba aj ostrovy. V roku 1983 použil ružové plastikové fólie na obkolesenie ostrovov v Biskajskom zálive na Floride. Tým umelecky odzrkadlil dôraz, ktorý sa kladie na balenie v modernej konzumnej spoločnosti.

..........................................................................................................................................................................

Spomínaný vzor fotorealizmu, umelec  Richard Estes je zapísaný priamo na stránkach : Wikipédia 

Píše sa o ňom ako u umelcovi, ktorý fotil New York,resp. rušný život tohoto veľkomesta,jeho moderné budovy, dopravné prostriedky a ľudí s tým súvisiacich a istý čas pobudol aj v španielskom meste : Barcelona...Maľoval teda z fotografií a ako sám píše,vždy si nafotil jeden objekt viackrát ,kvôli ostrým detailom, pretože samotný fotoaparát má tendenciu v určitej ploche detaily zahmlievať...taktiež využíval kontrast svetla a tieňa, zachytil neonóvé svetlá, reklamné nápisy a najradšej fotografoval objekty pri rannej prechádzke,kedy podľa jeho slov malo mesto tú zvláštnu atmosféru a osvetlenie, ktoré tak rád prenášal vo svojom videní do svojich obrazov...Tvrdil,že to nie je to,čo oko práve vidí,a čo vidí oko fotoaparátu ,ale je to oko umelca...zobrazil vyostrené detaily aj tam kde nie je možné ich bežne vidieť a všetko to pretavil do tretej dimenzie...Bežne tvoril na plátno olejomaľbou, ale využíval aj kombinovanú techniku a sieťotlač...

Jednou z jeho známych myšlienok je výrok :

 

Myslím, že populárne poňatie umelca je : ,,Osoba, ktorá má  veľkú vášeň a nadšenie a  tiež super emócie... Proste vrhá sa do svojho veľkého diela , a napokon sa zrúti z vyčerpania, keď  ho dokončí... Ale to naozaj nie je tak...vôbec nie... Zvyčajne je to starostlivo naplánovaný  a pomalý proces, pri ktorom sa u Vás objaví niečo....nejaký  efekt  a nápad, ktorý môže byť jedným zo spontánnosti, a to je súčasťou umenia"....

 

Jeho neuveriteľné diela plné detailov máte možnosť  vidieť na stránkach  : Artnet

Niektoré z jeho diel som pre názornú ukážku nahrala priamo k náhľadu sem :

 

         

 

                       

 

..........................................................................................................................................................................

Ďalší zoznam amerických fotorealistov s možnosťou nakliknutia a informáciíí nájdeme na stránkach :

ARTCYCLOPEDIA

Dnes sa fotorealizmus preniesol aj do techniky airbrush a existujú priamo školy a kurzy v tomto obore...Samozrejme viacmenej len v zahraničí....najbližšie k nám je to v Nemecku a v Holandsku...

Pre fotorealizmus robený technikou Airbrush platí používanie pomocného maskovacieho materiálu v plnej miere a taktiež dostupnej modernej techniky za účelom dosiahnutia želateľného efektu...Pri ručnej maľbe viete rovné línie kontrolovať vašou rukou a kvalitným štetcom,ovšem pri páci so striekacou pištoľou je nemysliteľné dostať ostrú rovnú líniu ( napr. hranu skleneného výkladu, či budov z výjavu na fotorealistických obrazoch) len voľnou rukou...v tomto prípade by sa vytvorila mäkká línia a taktiež sa môže prestriekať to čo nechcete, to čo má ostať čisté a neporušené od neželanej farby...preto sa využívajú maskovacie pásky, taktiež obrysové, šablóny z kartónu, airbrush fólia a skalpel na jej vyrezávanie, tiež elekrická guma na zbrúsenie a drobné opravy v maľbe......v prípade reklamných nápisov je vhodné využiť aj ploter atď...to airbrushisti samozrejme poznajú...

Proti fotorealizmu nenamietajú nič ani výtvarní kritici, ovšem proti motívom, ktoré sa vymykajú spod stanovených noriem moderného umenia, to už samozrejme áno...

Vo všeobecnosti platí,že motívy, ktoré sú využité na komerčnú prácu podľa predstáv zákazníka a čo mnohí airbrushisti , ale aj dizajnéri a iní maliari musia robiť ,aby sa uživili, tak práve tie motívy nemajú tú pravú umeleckú hodnotu,resp. podľa ich slov žiadnu......takže nie samotná technika airbrushu, ani technika fotorealizmu, ale nesprávne zvolený motív a štýl je predmetom častých kritík zo strany odborníkov.....umelecky hodnotné práce podľa jedného môjho rozhovoru s istým kritikom z Bratislavy sú tie, ktoré veci neprikrášľujú, ale zobrazujú ich také aké sú v dnešnej a konzumnej spoločnosti, nie sú na prvý pohľad ľúbivé ( romantické ) a mali by obsahovať  určitý skrytý význam, čo evokuje fantáziu diváka aby nad dielom porozmýšľal...často je to výzva poukázať na životné prostredie, tiež ruch veľkomesta, so všetkým čo k tomu patrí, vďačným motívom je ulica a jej pulzujúci život, dopravné prostriedky,rôzne objekty za jasného dňa, ale aj v daždi, hmle atď... reklamné predmety dennej spotreby čo nás obklopujú, zaujímavé tváre a ich zachytený výraz ,vďačným objektom sú postavy a tváre napr. starých ľudí, v ktorých sa zrkadlí istým spôsobom ich život a osud atď...je to vlastne podobné s výberom motívu ako pri tvorbe umeleckej fotografie ...no a ak si takýto motív dokážete aj namaľovať a preniesť na plátno, je to práve spomínaný : Fotorealizmus...

Ak sa vám však do detailu veľmi nechce, alebo máte iné umelecké cítenie a obľúbený iný štýl moderného umenia,samozrejme aj tu je airbrush plne využiteľný...napr. v abstraktných motívoch ním môžete neuveriteľne kreovať aj kombinovať navzájom iné výtvatné techniky...ďalej taktiež sú obľúbené biomechaniky pod vzorom umelca menom R.H.Giger...a samozrejme tie všetky štýly moderného umenia, kde sa dá okrem komerčného využitia  aplikovať technika airbrush....

 

Publikovala : Slávka Kerďová

TOPlist